Vlasta Žáková
FRIDAY NIGHT HIGHLIGHTS

Tvorbu slovenské umělkyně Vlasty Žákové (1981) charakterizuje práce s textilem a netypicky použitá technika vyšívání. Její program je založený na rozšiřování možností této techniky a potažmo integraci do oblasti volné obrazové tvorby. Vyšívané obrazy v jejím podání celkem postrádají příbuznost s textilním navrhováním anebo designem – jak to bývá ve výtvarné tvorbě podobného zaměření zvykem. Práce jsou z formálního i obsahového hlediska blízké spíš aktuálním tendencím v malbě a kresbě. Námětovým zdrojem je nejčastěji to, co se ji bezprostředně dotýká: výjevy z běžného života, útržky ze zažitých událostí, příběhy místy propletené se symbolickými či fantazijními prvky. V jedné části tvorby parafrázuje formy tradiční výšivky, která v minulosti měla hlavně dekorativní a výchovnou funkci. V typických oválných rámech a na ozdobných polštářcích však nenajdeme morality, žánrové výjevy anebo naivní květinové ornamenty. Žáková do nich ironicky přešívá přeexponované záběry z divokých mejdanů, fotografie popíjejících kamarádů, momenty „dekadentní“ zábavy – jednoduše obrázky, které by si naše babičky „za rámeček“ nedaly. V jiné poloze se zaměřuje více na vlastnosti zpracovaného materiálu – v abstraktních krajinách vyskládaných z kusů látek místy zasahuje do prostoru, vždy se však snaží zůstat v mezích závěsného obrazu.

________________________________________________________________________________

Teoretička umění Bratislava

Martina Vyskupová

Výstava s názvom Friday Night Hightlighs zahŕňa výtvarné diela slovenskej autorky Vlasty Žákovej (1981, Rožňava), ktorú charakterizuje špecifický pomerne expresívny rukopis a   temperamentný umelecký výraz. V popredí jej výtvarného záujmu je najmä človek, vyformovaný dnešným svetom.

Autorka sa predstavuje dvoma polohami – veľkoformátovými a komornými obrazmi, ako aj voľnými mäkkými plastikami v životnej veľkosti. Jej vyjadrovacím prostriedkom je textil, ktorý využíva na uskutočnenie vlastného umeleckého programu. Voľbou materiálu a jeho spracovaním čiastočne nadväzuje na tradíciu klasických výšiviek,   narába s   ním však voľne, kombinuje strojové šitie s   ručným vyšívaním. Experimentovaním s touto technikou vedie autorka dialóg takisto s   aktuálnymi tendenciami v kresbe, maľbe a grafike. Pracuje s rôznymi materiálovými štruktúrami (bavlnkami, výšivkami, stužkami, rozmanitými druhmi textílií), ktoré vrství a prekrýva, uplatňuje účinok zámernej „nedokonalosti“ v podobe prečnievajúcich nedopracovaných nití a látok.

Tematicky sa Žáková prezentovanou sériou, ktorej sa venovala v skoršej fáze svojej tvorby, vyjadruje k aktuálnemu spoločenskému fenoménu – neviazanej, pudovej, niekedy až živočíšnej zábave mladých ľudí, ktorá sa veľakrát vymyká spod kontroly. Zaujíma ju predovšetkým človek, ktorý podľahol deformáciám súčasnosti a jeho vnútorné pochody, ako aj vonkajšie prejavy, ktoré sú neraz ovplyvnené účinkom omamných látok. Autorka týmito vo svojej podstate až intímnymi záznamami ilustruje časté modely správania samotných aktérov deja strácajúcich zábrany. Gestá postáv, ako aj ich polohy sú poznačené afektom, animálnosťou a erotikou, vyvolávajú tak v divákovi vnútorné napätie. Sprievodným znakom je aj typológia tvárí figúr. Žáková zároveň poukazuje aj na odvrátenú stranu celého pozlátka takejto akcie. Po opadnutí prvotného efemérneho opojenia strieda pocity šťastia dezilúzia, osamelosť, smútok a   únava. Expresivitou zvoleného jazyka autorka ironizuje. Zároveň reflektuje problémy súčasnosti a vzťahov, pozitívne i negatívne stránky spoločnosti. V   konečnom dôsledku však nemoralizuje, len nastavuje zrkadlo a skúma človeka v hraničných situáciách prostredníctvom psychologického pozorovania. Práce sú jej ironickou výpoveďou bez ďalšieho komentára.

Predlohou pre Žákovej obrazy boli pôvodne fotografické zábery z  rôznych internetových stránok, ktoré následne spracovala. Ich vizuálnym výrazom a  pôsobením sa autorka približuje k  maliarskemu riešeniu obrazovej plochy s dôrazom na kresbový detail. Analytickým pohľadom cez technickú povahu jazyka textilu však zaznamenáva tému tak, ako to maľba, či kresba reprodukovať nedokáže. Zvolenými kompozíciami a farebnosťou zároveň podčiarkuje symboliku bujarej zábavy bez pravidiel a morálky. Napriek znepokojivému námetu frivolne sa zabávajúcich postáv, temperamentnej výtvarnej reči a dynamike kompozičnej skladby pôsobia diela istým spôsobom dekoratívne.

Tematiku výstižne dopovedajú a podtrhujú sochy, ktoré sú v kontexte posolstva následného citového vyprázdnenia a deštrukcie, ktoré zhmotňujú, v prejave viac uvoľnené. Charakterizuje ich osobitá dynamická tvarová štylizácia. Nie sú statické, majú svoj vnútorný náboj, ktorý je docielený samotným prevedením. Autorka upúšťa od presného sledovania anatómie ľudského tela, zveličuje a deformuje tvary. Pristupuje k nim slobodnejšie, čo jej dovoľuje sústrediť sa na celkové vyznenie.

Kolekciu prepája výber diel z minuloročného súboru textilných prác, v ktorých sa Žáková dostáva do imaginárneho, nadprirodzeného, magického sveta, plného symbolov a transcendentálnych obsahov. Táto myšlienka je zdôraznená aj sugestívnou vizuálnou prezentáciou a inštaláciou diel farebne obmedzených na čiernu a  bielu, na ktoré dopadá UV svetlo. Cyklus čiastočne nadväzuje na spomínaný svet zábavy a  diskoték (napr. aj prirodzeným včlenením jednej ženskej hrdinky z  predchádzajúceho súboru), otvára nám však dvere do mystického sveta, ktorý funguje podľa vlastných zákonitostí, bez konzumu, povrchnosti a falše. Zároveň predznamenáva aj ďalší vývinový medzník v Žákovej tvorbe, v charaktere ktorej pokračuje aj v súčasnom diele.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kurátor výstavy: Leszek Wojaczek

Úvodní slovo: Leszek Wojaczek