MAREK HALÁSZ — Petrifikácia
Vernisáž výstavy 3.12.2025 v 18:00 | Úvodní slovo pronese kurátor výstavy Stanislav Piatrik

Marek Halász studoval sochařství a volné výtvarné umění v ateliéru Socha a aplikované média (doc. Juraj Sapara) na Fakultě výtvarných umění Akademie umění v Banské Bystrici. Ve své tvorbě se věnuje zejména soše, objektu, instalaci, land-artu a site-specific projektům. Jeho tvorba úzce souvisí s jeho osobním životem, s místem, kde žije, s prostorem, který vnímá nejen jako nevyhnutelnou podmínku a náhodnou danost, ale jako osudové spojení, jako výzvu. Od všeobecnějších landartových úsilí, odkazujících na ekologickou problematiku, postupně zaměřil svou pozornost na prostředí svého domova a jeho bezprostřední okolí. Zkoumá charakter daného místa, jeho tradici a genius loci, které chce uchovávat a přenášet do nových souvislostí, buď formou reálných otisků struktur konkrétního místa anebo vytvořením nových modelových struktur odkazujících na původní prostor. Nejnověji se věnuje i sociálním a politicky angažovaným projektům a akcím.

Sochár Marek Halász sa v svojej doterajšej tvorbe zaoberá najmä krajinou Hontu, kde s ako rodený Bratislavčan odsťahoval na vysokej škole. Začiatok jeho tvorby je spätý s domom medzi vínnymi pivnicami nad dedinou Hontianske Trsťany, ktorý popri prestavovaní na bývanie dôkladne mapoval od pivnice po povalu. Zaoberal sa stopou človeka v krajine a postupne prešiel do podzemných priestorov vínnych pivníc, skalných obydlí a obilných jám, ktoré ľudia sekali do mäkkého sopečného tufu. V spoločnom projekte s J. Mrvovou mapovali krajinu tvorenú štiavnickým vulkánom, ako centrom regiónu Hont.

V galerii Kaple nadviaže Halász na projekt posledných rokov, veľkorozmerný odliatok pňa niekoľkostoročnej lipy, ktorú vypílili v parku v Trebišove (východ SK). Peň s rozmermi 3,5 metra priemeru a výškou asi 1 meter najprv zaformoval do priesvitnej fólie. Vznikol tak akýsi sarkofág, ale zároveň aj forma, do ktorej neskôr striekal cementovú hmotu. Vytvára tak škrupinu, voľný odtlačok pňa spolu s drevokaznými hubami, v ktorých pokračuje život pňa. Nadväzuje tu na staršie dielo Pomníky stromov v Michalovciach a Handlovej. Odtlačok (takmer) mŕtveho stromu však v Kapli rozvinie do priestoru do imaginárnej krajiny - stromu, koreňov a drevokazných húb. V protiklade k betónovému pňu bude krajina vytvorená z tenkej zváranej pásoviny, ktorá vytvorí v priestore kresbu. Strom je symbolom času, ako aj zrodu a zániku ale tiež sa využíva ako symbol prepájania pozemského a podzemného sveta. Halász využije prenikanie stromu do priestorov pod Kaplí – tak ako korene stromov vnikajú do jeho vlastnej tufovej pivnice. Menšie pne a časti krajiny, či odliatky chodníkov zveri z miestnych lesov bude vytvárať v sádre a tiež mäkkom sopečnom kameni tufe, ktorý nachádza priamo v lese.

V druhej línii diel na výstavu bude autor experimentovať s materiálom taveného čadiča, ktorý sa vyrábal v Novej Bani v blízkosti jeho bydliska, a z ktorého je vyložená podlaha Kaple. Tento sopečný kameň sa taví podobne ako sklo a Halász sa pokúsi z neho vytvárať jednoduché objekty – obrazy krajiny.

Krajina je tak hlavnou témou výstavy a autor tu vychádza z mnohých potuliek divokými húštinami Hontu, ktoré absolvuje často aj so svojím malým synom. Objavuje tak miesta a kompozície, ktoré by si inak možno nevšimol.

Kurátorom výstavy a autor textu: Stanislav Piatrik